Trať bola postavená na území verejného parku na severovýchode Mexico city. Pôvodne niesla názov "Magdalena Mixhuca", ale neskôr v roku 1979 bol jej názov zmenený na "Autódromo Hermanos Rodríguez" (v preklade autodráha bratov Rodríguezovcov), na počesť mexických bratov Ricarda a Pedra, ktorí svojimi výbornými výsledkami výrazne dopomohli tomu, aby sa tu v roku 1963 mohla jazdiť prvá Veľká cena Mexika. V prvom preteku na tejto trati v roku 1962, počas neoficiálnych pretekov F1, tu Ricardo Rodríguez našiel aj svoju smrť. Trať bola známa svojimi početnými hrbolmi, ktoré boli spôsobené geologicky vysoko aktívným podložím. Ťažkosti nerobili len hrbolce, ale aj nadmorská výška 2285 metrov. Posledná zákruta nazývaná "Peraltada", bola podobná ako Parabolica v Monze, rozdiel bol len v tom, že táto bola klopená, tým sa dosiahlo, že ňou jazdci prechádzali v hrozivých rýchlostiach nad 200km/h. V roku 1990 tu Nigel Mansell bláznivým manévrom po vonkajšej stope obehol Gerharda Bergera, podľa jedných to bol hrdinský čin, podľa iných zas pokus o samovraždu. V roku 1970 to organizátori príliš nezvládli. Dvestotisícový dav sa akoby zbláznil, diváci vbehli na trať, sadli si vedľa trate, ba niektorí sa dokonca prechádzali po vozovke a preteky boli kvoli tomu takmer zrušené. Po tomto incidente VC Mexika vypadla z kalendára na dlhých 15 rokov. Vrátila sa až v roku 1986 po rozsiahlých rekonštrukciách. Na konci cieľovej rovinky sa vytvorila šikana, postavili sa nové výbehové zóny, a aj nové budovy boxov. Posledné preteky v roku 1992 priniesli víťazstvo Nigela Mansella na jeho Williamse s aktívným odpružením, ktoré si hravo poradilo s mexickými hrbolmi. Odchod efjednotky z Mexika, sa udial predovšetkým z finančných dôvodov a dodnes sa tam F1 nevrátila. V súčasnosti sa tu usporadúvajú preteky série NASCAR a dočasne aj preteky A1GP.